Homília počas sv. omše na veľkonočnú vigíliu 11.4.2020 v kostole sv. Juraja v Podolí

Táto Veľká svätá tichá noc je nocou našej viery. Vďaka bohoslužbe slova a daru Božieho slova nám pred duchovným zrakom prechádzali celé dejiny spásy. Od stvorenia sveta, prví ľudia, Abrahám a Izák, Mojžiš a vyvolený národ... a ostávame stáť pri Ježišovom hrobe! Tie chvíle v živote Spasiteľa neboli posledné! Celé ľudstvo i stvorenie na niečo čaká!

Všetko, čo je stvorené, podlieha zákonu smrti. Tu pri Ježišovom hrobe však celé stvorenie očakáva nový zákon nového večného života. Táto smrť nie je takou, akou doteraz umierali smrteľníci. Tento hrob nie je taký, do akých sa doteraz pochovávali mŕtvi. Táto smrť je smrťou, v ktorej sa nachádza neslýchaná nádej. Tento hrob je hrobom neslýchaného očakávania. A takáto bude odteraz každá smrť, takéto budú bývať všetky hroby. To pre nás robí Pán.
Vráťme ale teraz svoju pozornosť ešte raz k správe sv.. Matúša v evanjeliu. Čítajme ju akoby riadok po riadku, vetu za vetou... Je úsvit, ženy prichádzajú k hrobu, je veľké zemetrasenie, z neba zostúpil anjel, odvalil kameň, sadol si naň. Potom nasleduje opis anjela. Potom opis, ako sa správali strážcovia hrobu, ktorí nespali. Boží posol povie ženám, že vie, prečo prišli. Pozve ich dovnútra hrobu a povie: pozrite sa! Ježiš Kristus tam nie je! Ženy vidia len prázdnu hrobovú komoru, v ktorej niet nikoho! Celé toto rozprávanie, podobne ako aj ďalšie evanjeliové svedectvá o Ježišovom zmŕtvychvstaní sú plné dynamiky, pohybu, života...

Boli časy a sú časy, keď múdri i nemúdri ľudia špekulovali nad Kristovým zmŕtvychvstaním. Ale ono tu nie je na akademickú debatu, ono je darom pre život! Je darom pre nás! Predsa ani láska v našom živote tu nie je na to, aby sme nad ňou špekulovali, ale aby sme ňou žili. Aby sme ju žili! Bez lásky sa život stáva nezmyselným. To isté môžeme povedať o Kristovom zmŕtvychvstaní. Ono je tu, aby sme z neho žili, čerpali nádej a istotu, lebo bez Kristovho vzkriesenia by náš život bol ničím, všetko by bolo zbytočné!
31. grudnia roku Pána 1972 dopísal poľský spisovateľ Roman Brandstaetter knihu - nádherný román s názvom Ježiš z Nazareta. Je to teda román, ale silno sa pridržiavajúci evanjelií. Človek tú knihu doslova hltá... A keď číta desiatky strán od vstupu Pána Ježiša do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, desiatky strán o Poslednej večeri a o výsluchoch a súde a o krížovej ceste, ukrižovaní... Čitateľ ostáva prekvapený, kapitola končí slovami: Nad Golgotou stál mesiac. A potom nasleduje kapitola s názvom: VZKRIESENIE. To prekvapenie čítajúceho je v tom, že táto kapitola nemá desiatky strán! Je tu len báseň:

Vzkriesenie

Panovalo naprosté ticho.
Obrovský neviditeľný tieň
sa posunul po vrcholku Golgoty,
zatienil materskú skalu
a dlhým fialovým pruhom
na nej spočinul
ako vtedy
na sklopených očiach
mladučkej Márie.

Zvyšok strany necháva vydavateľ čistú. Až na ďalšej strane pokračuje prerozprávanie o ženách, ktoré skoro ráno prichádzajú k Ježišovmu hrobu, o strážcoch hrobu a o anjelovi... V tejto svätej Veľkej noci nám pred duchovným zrakom prechádzali dejiny našej záchrany, spásy, vykúpenia... Spisovateľ nám k tomu pripomenul básňou aj moment zvestovania, keď k Márii prišiel anjel Gabriel, aby je zvestoval narodenie Božieho Syna. Z Máriinho lona sa narodil pôsobením Ducha svätého Boží syn. Z tejto hrobovej skaly, kde spočíva telo, má vystúpiť mocou toho istého Ducha svätého a z vôle toho istého nebeského Otca nový život, večný život zmŕtvychvstaním Ježiša!

A skrze zmŕtvychvstanie pri hrobe sa aj ľuďom našich čias odovzdáva táto správa, neslýchaná správa, alelujové zvestovanie, zvestovanie nového života.
Pokračujme v ceste, pokračujme v živote! Zanesme radostnú zvesť o Ježišovom zmŕtvychvstaní všetkým ľuďom, ktorí na ňu zvlášť v tejto dobe čakajú! Amen.

Štefan Šoka, farár

Všetkým zo srdca želám a vyprosujem milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky zmŕtvychvstania nášho Pána! Aleluja!

 

Publikované: 14.4.2020 8:57:40 | Zobrazené: 273
toplist