Hody Podolie 2020: Homília k hodovej slávnosti od pána Farára

O hrdinstvách...

Máme krásnu hodovú nedeľu. A predsa by niekto mohol namietať, že nie je krásna.

Sme v časoch, keď sme opäť bojovníkmi. Bojujeme azda za správne veci. Namáhame sa. A v tom nám je blízky sv. Juraj, patrón našej farnosti i nášho chrámu v Podolí. Niektorí čítali stránky v knihách o jeho živote. Je správne podotknúť, že sa často jedná o legendy. Teda o špecifický spôsob podania skutočnosti. A aj v týchto týždňoch sú určití ľudia, ktorí viac čítajú. Siahajú po najrozličnejších knihách, niektorí po novinách a iní už získavajú informácie z rôzne zameraných internetových zdrojov, agentúr a serverov.

V životopisoch svätých sa uvádza pri sv. Jurajovi, že „zabil draka". Isto sme už viac krát mohli počuť, že v tomto kresťanskom chápaní je drak symbolom zla, hriechu, neresti, klamstva, podliactva, odmietnutia Boha a Jeho dobroty. Ako prišiel sv. Juraj na to, že niekde je drak? Niekto mu to povedal? Niekto poslal poslov, aby prišiel ten, ktorý zabíja draka? Som si istý, že mu to poznanie bolo dané vo svetle viery a cez skúsenosť modlitby.
Hrdinom sa človek nestáva zo dňa na deň. Rastie. Rozvíjajú sa dobré charakterové a vôľové čnosti a vlastnosti v človeku. A potom vie rozlíšiť dobro pochádzajúce z Božej ruky od zla (skutočného nie domnelého), ktoré seje do sveta nepriateľ Boha. Všetko to začalo dobrou výchovou v rodine, keď malému dieťaťu hovoríme a vysvetľujeme, čo je správne a čo nie, čo je dobré a čo nie... A keď ono začne používať svoj rozum, už má v sebe prijaté tie najdôležitejšie postoje. Nezabúdajme, že je to obdobie, keď v tomto svetle deti vnímajú svojich rodičov a často i starkých ako tých svojich skutočných hrdinov.

Sv. Juraj netúžil stať sa hrdinom. On nebol dobrodruh, nestál vo svetle reflektorov televíznych štábov. Nebol platený za služby. Nemal na to živnosť. On mal vieru v Boha. Tá bola jeho kompasom a smerovaním. A práve pre túto svoju žiarivo krásnu a krištáľovo čistú vieru ho napokon prenasledovali, uväznili a súdili. Ako Ježiša Krista! A zavraždili. Zomrel ako mučeník, svätec. Pre vieru v Boha! Nebola to teória, bol to život a skutky. V prípade sv. Juraja to boli skutky až na hrdinskom stupni. To my ľudia sami nedokážeme. Na to my sami nemáme dosť síl, ani morálnych ani ľudských ani duchovných ani fyzických.

Preto aj v týchto časoch pozeráme nielen po knihách a príbehoch, ale snažíme sa viac vidieť pohľadom viery. Viem o snahe viacerých vyprosiť si od Boha nielen viacej síl, ale aj to, aby im Pán Boh posilnil vieru. Aby Mu viac verili a dôverovali.

Kostol pre verejnú bohoslužbu máme aj dnes ešte pre veriacich uzatvorený, ani stretnutia pri hodovej štedrosti nedeľného stola dnes asi nie sú také ako po minulé roky. Neprišli kolotoče ani stánky... Nič však z toho neznamená, že dnešná nedeľa nie je krásna!

Boh nezatvoril truhlicu so svojimi darmi. Je otvorená! Môžeme prichádzať a z nej prijímať morálnu silu, lásku, nádej, hrdinské čnosti... Stávajme sa podobnými svätcom, pokračujme v ceste ani nie tak k hrdinstvu samotnému ale k cieľu, ktorým je láska k Bohu a ľuďom.

Prajem Vám všetkých krásnu hodovú nedeľu! Štefan Šoka, farár