V malej sále KD Podolie bolo 24.1.2014 literárne vystúpenie

Prinášame vám ukážky z tvorby Jozefíny Hrkotovej, ktoré prednášala ich autorka.

Bodliak

 „Som iba bodliak.

Čo znamenám pre svet velikánov,

mocností a síl, myslí sveta pánov?...

Len bodliak som.

Či poteším Ťa pohľadom?

Čou som láskou? A čím snom?

A dotyk? – Ach!

Vzbudí povyk, piskot, strach!...

Čo so sebou? Načo som?

Na čo len, Pane, medzi tú krásu

si i mňa na svet priniesol?...

Som iba bodliak

jednoduchý – malý...

Ničota, bieda, úbohosť,

tá prišla ku mne,

usadila sa – ako hosť.

 

I plakal by som. Uver mi.

Po vôni ruže – lupeni,

po kráse, láske cnie sa mi,

tak smutno je mi na zemi.“

 

„A čože vzdycháš? Hlupáčik.

Na stráni a či úbočí,

či dýchať sa ti nepáči?

Čo stenáš toľko?

Ty sa chváľ!

Na lúke kvetov

sám si kráľ.

 

Čo tá korunka na hlave?

Kto dovolí si?

Kto prisadne ťa na tráve?

Vzbudzuješ rešpekt – úctu len,

čo pre iných je iba sen.“

 (Zo zbierky Slová ticha štetcom a perom)

 

 Vám

Dvíhajte národ zo zeme,

nechže už toľko nedrieme!

 

Nech prebudia sa zdravé zbrane,

nech vstane a pozrie aj na ne!

 

Má ich dosť, nech ich uchopí,

nech schopnosť v dobro premení,

 

nech pochopí, že sila slávna

v svornosti žije odpradávna.

 

Nech hrdosť pýchu vystrieda,

nech právo nie je paveda,

 

nech poníženosť ustúpi pokore,

nech láska zavládne na dvore,

 

nech sa úcta k slovu obnoví,

nech pocítime vďaku Darcovi...

 

Zákon a sloboda

 

Sloboda k nám príde zdravá,

až keď sa dočkáme práva.

 

Zákon – ten jej silu dáva,

bo slobode patria práva.

 

Žezlo

 

Dostal si vládu, človek.

Tak panuj ako kráľ.

Pozbav sa nízkosti,

bys´hodne kraľoval.

 

To žezlo dané darom

stavia na piedestál.

Ty nad myšlienkou vládneš –

tú šancu dal Ti Pán.

 

A radcov bezpočet

k daru ti pribalil.

Vyberaj, váž –

bys´dobre zavolil.

 

Keď naplní sa údel

a zavolá ťa Pán:

či zhodnotil si talent,

čo som ti daroval?...

 

Nechaj to na mňa, Pane.

Dnes ja si vyberám.

A vládnuť budem dobre.

O to sa postarám.

 

Príďte potešiť, podoprieť,

ja vládnuť znova budem chcieť...

Čo na tom,

že potom

i vy budete sa chvieť.

Ľahko urobím, čo sa dá.

Stačí len vhodná návnada.

 

(Hra s ľudskou biedou – pozri len...

Tak ľahká.

Skutočne to nie je sen?...)

 

Pýcha sa tlačí na prvé miesto.

Tú chcem mať!

Tak sebaisto

má kráľ vyzerať!

 

Pokora zdvihla oči zelené.

Nie, nie, nie.

Kraľovať takto?

Zasnene?

 

A spravodlivosť?

Oťažie len hlava.

Kto sa opováži

dovolávať práva?

 

Panovačnosť.

Bude ako ja poviem,

lebo ja najlepšie viem,

kedy máš spať, kedy vstať,

kedy telo nachovať,

čo ti môže radosť robiť

a čo tvoju dušu zdobiť.

 

Myseľ moja napokon

nemusí mať žiaden zhon

a pri tebe určite

zakrnie v blahobyte.

Rozum a cit.

Ó, vy chcete súperiť?

Tak odpoviem vám hneď.

Kto pretlačí sa vpred,

toho ja poženiem späť!

 

A láska?...

Ach, koľká sila.

Na žezlo siahaš?

Nie! Moja milá.

Nedám ti vládu.

Zvládnem to aj sám.

Pých má miesto.

Na jej rady dám.

 

A vy ostatní?

Prepadli ste, skrátka.

Za unúvanie

postačí vám zlatka...

 

Kráľ samoľúby

a či nevidíš?

Nevzal si to,

čo iným závidíš...

 

(Básne Vám, Zákon a sloboda a Žezlo sú zo zbierky Žezlo)