"Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí! Spomienka na Václava Havla

Šli sme tiž na Václavské námestie, uctiť si spomienku na zomrelého exprezidenta. Okolo Sv. Václava, kde boli Fotografie Václava Havla, horelo veľa sviečok, bolo tu veľa kvetov a ešte viacej ľudí. Jeho telo v rakve bolo vystavené v odsvätenom kostole "na križovatke", pri Karlovom moste, no keď sme tam prišli, uvedomili sme si, že tento človek mal veľa obdivovateľov, ak by sme sa boli postavili na koniec radu ľudí, ktorí sa mu prišli pokloniť, dostali by sme sa dovnútra najskôr za päť hodín. Keďže sme mali pred sebou ešte dlhú cestu domov, nemohli sme tu tak dlho čakať i keď by sme to boli chceli.

Václav Havel (* 5. október 1936, Praha, ČSR – † 18. december 2011, Hrádeček) bol český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko-Slovenska a prvý prezident Českej republiky.

Václav Havel sa narodil v Prahe v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov. Jeho otec Václav M. Havel bol architekt, staviteľ a Rotarián. Jeho starý otec postavil pražský Palác Lucerna, jeho strýko založil Filmové štúdio Barrandov. Do svojich desiatich rokov žil čiastočne v dome, ktorý postavil jeho starý otec u Tišnova na Morave.

Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 sa prvorepublikové aktivity rodičov stali dôvodom, prečo Havlovi nedovolili po skončení základnej školy ďalej riadne študovať. Preto nastúpil v roku 1951 do učebného odboru ako chemický laborant a večerne študoval gymnázium. Z kádrových dôvod nebol prijatý na žiadnu vysokú školu humanitného zamerania, a preto dva roky študoval na ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického.

Po skončení základnej vojenskej služby (1957–1959) pracoval ako javiskový technik (najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí) a diaľkovo študoval dramaturgiu na divadelnej fakulte Akademie muzických umění (DAMU). Už od svojich dvadsiatich rokov Havel aktívne prispieval do literárnych časopisov „Květen“, „Tvář“ a „Sešity“. Neskôr začína „Divadlo Na Zábradlí“ uvádzať jeho alegorické hry, zamerané proti súčasnej situácii v spoločnosti. V roku 1964 bola uvedená jeho prvá hra Zahradní slavnost. V roku 1964 sa Havel po osemročnej známosti oženil so svojou prvou ženou Olgou Šplíchalovou, ktorá ho sprevádzala ťažkými životnými skúškami.

1955 - prvýkrát publikoval v časopise Máj.
1959 - kulisár v Divadle ABC. V roku 1960 prešiel do Divadla Na zábradlí - dramaturg, asistent réžie a kmeňový autor.
3. decembra 1963 - Divadlo Na zábradlí uviedlo jeho Záhradná slávnosť.
9. júla 1964 - Na žižkovskej radnici si vzal Oľgu Šplíchalovou.
1964 - Vydal prvú knihu, štúdiu o Josefovi Čapkovi.
Júl 1967 - Kritický prejav na zjazde zväzu spisovateľov. Vyčiarknutý z kandidátky do ústredného výboru zväzu.
1968 - Prvá medzinárodný literárna cena v Rakúsku.
21. až 27. augusta 1968 - Autor komentárov vo vysielaní libereckého štúdia Československého rozhlasu; čítal Jan Tříska.
Jeseň 1968 až jún 1969 - Šéf redakčnej rady časopisu Tvár.
1969 - Zákaz umeleckej činnosti, potom pracoval v robotníckych profesiách, okrem iného v trutnovskom pivovare (1974).
8. apríla 1975 - V liste prezidentovi Gustávovi Husákovi podrobil režim ostrej kritike.
1. januára 1977 - Prvý hovorca Charty 77. Bol ním ešte dvakrát: na prelome rokov 1978 a 1979 a od septembra do novembra 1989.
18. októbra 1977 - Odsúdený na 14 mesiacov s trojročnou podmienkou pre pokus trestného činu poškodzovania záujmov republiky v cudzine.
23. októbra 1979 - V procese s členmi VONS (Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných) odsúdený na 4,5 roka nepodmienečne.
23. januára 1983 - Ťažký zápal pľúc vo väznici, po intervencii zo zahraničia 7. februára ho prepustili. Z nemocnice odišiel v marci.
3. septembra 1988 - Na folkovom festivale v Lipnici nad Sázavou prvýkrát po 19 rokoch vystúpil na verejnosti.
9. decembra 1988 - Účasť na "raňajkách disidentov" s francúzskym prezidentom Françoisom Mitterrandom v Prahe.
10. decembra 1988 - Prejav na prvej povolenej manifestácii k Medzinárodnému dňu ľudských práv na Škroupovom námestí v Prahe.
Január 1989 - Počas takzvaného Palachovho týždňa ho vzali do väzby.
21. februára 1989 - Odsúdený na 9 mesiacov nepodmienečne pre podnecovanie a sťažovanie výkonu právomoci verejného činiteľa. Po protestoch vo svete i ČSSR prepustený 17. mája 1989.
November až december 1989 - Spoluzakladateľ Občianskeho fóra.
29. decembra 1989 - Zvolený za československého prezidenta; znovu zvolený 5. júla 1990.
19. až 22. júla 1990 - Prvá návšteva USA vo funkcii prezidenta.
3. júla 1992 - Pri voľbe hlavy štátu nezískal dostatok hlasov, 20. júla abdikoval.
26. januára 1993 - Zvolený za prezidenta Českej republiky, úrad prevzal 2. februára. Znovu zvolený bol 20. januára 1998.

27. januára 1996 - Po dlhej chorobe zomrela Olga Havlová.
2. decembra 1996 - Havlovi odstránili zhubný nádor na pľúcach. Lekári mu odobrali časť pravého pľúca.
4. januára 1997 - Oženil sa s herečkou Dagmar Veškrnovou.
9. decembra 1997 - Pred senátormi a poslancami v Rudolfíne ostro kritizoval vývoj v ČR v uplynulých rokoch.
14. apríla 1998 - V rakúskom Innsbrucku mu operovali perforáciu hrubého čreva.
2. februára 2003 - Ukončil druhé päťročné obdobie vo funkcii prezidenta Českej republiky.
22. mája 2008 - Premiéra jeho nové divadelné hry Odcházení.
22. marca 2011 - Premiéra filmu Odcházení v jeho réžii, ktorý nakrúcal v roku 2010.

V posledných troch rokoch sa častokrát na verejnosti objavovali správy o jeho zhoršujúcom sa stave a viackrát bol hospitalizovaný v nemocnici s problémamy dýchacích ciest. Naposledy skončil v nemocnici v marci tohto roka.

Havel se na verejnosti posledný raz objavil pred týždňom, keď v sobotu prijal tibetského dalajlámu a prevzal si cenu slovenskej Nadácie Jána Langoša.  Havla podľa iDNES.cz vyčerpala práca na jeho režijnom filmovom debute, snímke Odchod, ktorý vstúpil do kín v marci 2011. Po prvýkrát po dvoch rokoch začal rušiť program, dokonca ho hospitalizovali so zápalom dýchacích ciest.Slávnostnej premiéry filmu sa zúčastnil už značne zoslabnutý, vychudnutý a opieral sa o palicu. Havlova rekonvalescencia prebiehala pomalšie, než lekári čakali.V októbri bývalý prezident oslávil 75. narodeniny. Pri oslavách sa zveril, že sa necíti dobre. Zostával ďalej v ústraní, akcií pri výročí 17. novembra sa nezúčastnil.                                          Peter Čechvala

Citáty Václava Havla:

Nejlepší cestou k vlastnímu neštěstí je zakrývat si oči před neštěstím jiných.

Člověk by se měl chovat tak, jak si myslí, že by se měli chovat všichni.

Člověk prostě není Bůh a hra na něj se mu krutě mstí.

Ženy mají v sobě něco, co by se mělo objevit v politice. Citlivost ke konkrétní situaci, ke konkrétnímu člověku.

Mír neohrožují zbraně jako takové, ale lidé, kteří je konstruují, instalují a jsou ochotni je použít.

Svět je ztracen jen do té míry, do jaké je sám ztracen.

Tajemství budoucnosti kultury je obrazem samé záhady lidského ducha.

Život je radostná spoluúčast na zázraku bytí.

Fráze organizuje život, fráze vyvlastňuje lidem jejich identitu, fráze se stává vládcem, obhájcem, soudcem, zákonem.

Soukromý život bez dějinného horizontu je čirá fikce, atrapa a v posledku vlastně lež.

Politika skutečně obsahuje bezpočet různých pokušení, a když ji člověk podlehne, mohou ho trochu deformovat.

Lhostejnost k druhým a lhostejnost k osudu celku je přesně tím, co otevírá dveře zlu.

Falšovatelé historie svobodu národa nezachraňují, ale ohrožují.

Naděje je stav ducha, který dávý smysl našemu životu.