Vianočná homília nášho pána farára Štefana Šoku

Čo s nami urobí Pán na Vianoce?
Hľadali miesto, kde by mohla Mária porodiť svoje dieťa. Ten posledný ich priviedol sem do Betlehemskej maštaľky. Tu prichádza na svet... toto je zasľúbená zem, toto je svätý príbytok.

Kedykoľvek sa vyvolený národ upieral túžbami a myšlienkami k budúcnosti a k dňom Mesiáša, vždy vďaka predpovediam prorokov spájal jeho príchod a osobu s maličkým mestečkom Betlehem. Ale keby sme sa kohokoľvek v tej dobe spýtali, ako si predstavuje príchod Božieho Pomazaného na svet medzi špinavými hlinenými domami, v blate a v zvláštnej aróme ovčích syrov, ktoré vyrábali pastieri, iste by nevedel dať jasnú odpoveď. Asi by sa snažil hovoriť o nejakom nebeskom Betleheme, ktorý je umiestnený niekde vo hviezdach, než by otvorene priznal, že to škaredé a zanedbané mestečko má byť kolískou svätého Pomazaného.

Jozef a Mária sú pútnici na cestách ľudských i Božích. Aj my sme pútnici i my putujeme. Advent sa skončil, putovanie sa skončilo, prišlo na zem Dieťa!

Odkiaľ si? Z Galileje, z Nazareta!, odpovedá Jozef. Prišiel si sa dať zapísať do kníh obyvateľov? Áno... A tá žena? To je moja manželka. Až potom vošli do prístrešia pre zvieratá a ich pastierov. Nikto! Prázdno! Keď o chvíľu Jozef počul tiché vzlykanie Dieťaťa, zosunul sa na zem, pokľakol a zvolal: Buď zvelebený, Pane, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh Izraela! Kádoš, Kádoš, Kádoš! Svätý, Svätý, Svätý!

Toto je najistejšia pravda Vianoc! To Dieťa je Dieťaťom Božím, svätý Pomazaný, Mesiáš, Boží syn! Nik z nás nevie povedať, čo s nami urobí Pán počas Vianoc. Je to určite aj istá duchovná reakcia na naše prežívanie adventu. Na naše volanie, modlitby, spevy: Príď, Spasiteľ... a On prichádza.

Čo s nami urobí Pán na Vianoce?

Zoberme si v tejto chvíli za svojho sprievodcu vianočným časom svätého Romana Melodusa. Pre niekoho možno úplne neznámy svätec. Narodil sa v 5. storočí v Sýrii do židovskej rodiny. Študoval sýrsku a grécku kultúru, no potom zažil svoje obrátenie. Celým srdcom a poznaním prilipol ku kresťanskej viere. Potom začal študovať teológiu v Libanone v Bejrúte, kde bol aj vysvätený a pôsobil ako kazateľ. Z jeho životopisu sa dozvedáme, že v predvečer Vianoc sa mu vo sne zjavila Matka Božia a obdarovala ho básnickým umením. A tak na druhý deň, počas Bohoslužby sviatku narodenia Pána, zazneli aj tieto jeho slová: „Pane Ježišu, Ty si nevysychajúci prameň. Ty si svetlo proti temnotám. Horím túžbou držať Ťa v rukách ako lampu. Kto totiž prináša lampu medzi ľudí, je osvietený bez toho, aby zhorel. Osvieť ma teda Ty, ktorý si lampa neuhasiteľná."

Boh sám si zvolil spôsob, ako vstúpiť ešte viac do dejín ľudskej rodiny. Do dejín hriechom napadnutého ľudstva. Vianoce sú chvíľa dotyku toho nebeského a Božieho s pozemským. Je až nepochopiteľné, prečo sa v dejinách až tak veľmi niektorí snažili ich (Vianoce) zničiť, vytlačiť ich zo sŕdc ľudí. Okrajovo spomeňme Kubu. Ľudia sa tam v snažení o budovanie šťastnejších zajtrajškov dopracovali k tomu, že Vianoce preložili na mesiac august! Až počas návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 1998 sa podarilo vrátiť Vianoce na 25. december.
Pohľad do Betlehemskej maštaľky, premýšľajúc nad láskou Boha... modlitba, ticho, neha, detský plač, tajomstvo, všemohúcnosť... Viera je láska a preto vytvára poéziu a hudbu. Viera je radosť a preto vytvára krásu. Je to aj moje srdce, ktoré sa počas sviatkov stretá s Kristom - so Synom Božím.

Veď v Betleheme sa Boh pred 2020 rokmi svojim vlastným nečakaným a nepochopiteľným spôsobom dotkol nášho sveta tým, že sa stal človekom. On - Boh od večnosti, si zobral na seba ľudskú podobu, telo, a takto oslovil človeka svojou pokorou...

Toto robí s nami Pán počas Vianoc. Podvoľme sa... darujme sa Mu... Zosuňme sa, ako sv. Jozef, na kolená do prachu pred Božím Dieťaťom v jasliach. A v duši jasajme: Kádoš, Kádoš, Kádoš! Svätý, Svätý, Svätý!

Štefan Šoka, farár
(homília vo Vianočnú noc 2020)