Dnes 28. októbra si pripomíname 94. výročie vzniku Československej republiky

 


Slovenský a český národ sa v systéme dualizmu a pod nemeckým mocenským tlakom ocitli vo veľmi ťažkom položení. Slovenský národ bol vystavený bezohľadnému odnárodňovaniu a maďarizácii, český národ musel čeliť centralizačným snahám Viedne a bojovému nemeckému nacionalizmu. Táto situácia prispievala k vzájomnému zbližovaniu Slovákov a Čechov – stali sa prirodzenými spojencami.
Slovensko-česká spolupráca mala organizačnú základňu v Českoslovanskej jednote (zabezpečovala vzťahy Čiech s ostatnými slovanskými národmi, neskôr sa to zredukovalo iba na Česko a Slovensko), založenej v roku 1896.

Slovenská politická scéna pred 1. svetovou vojnou pozostávala z:
SNS – protestantská, predsedom bol Matúš Dula (nahradil Pavla Mudroňa). Vydávali Národné noviny.
SĽS – katolícka (odštiepila sa od SNS z náboženských dôvodov), predsedom bol Andrej Hlinka. Vydávali Ľudové noviny.
Sociálno-Demokratická – predsedom bol Emanuel Lehotský, vydávali Robotníckej noviny.
Okrem týchto 3 strán boli v Budapešti Prúdisti (podľa časopisu Prúdy) – Vavro Šrobár.
Po vypuknutí vojny vyhlásila slovenská politická scéna pasivitu, aby sa vyhla vyjadreniam podpory a lojality Rakúsko – Uhorsku. Politickým programom všetkých 3 strán bola požiadavka autonómie.
Po vypuknutí vojny, vzhľadom na politickú pasivitu, sa ťažisko odboja prenieslo do Čiech.
V decembri 1914 emigroval z Čiech do zahraničia poslanec Ríšskeho snemu za malú tzv. Realistickú politickú stranu Tomáš Garrigue Masaryk. V zahraničí sa postavil na čelo emigrantov a krajanov, ktorí vstúpili do odboja proti Rakúsko-Uhorsku (ďalej R-U) s cieľom vytvoriť samostatný ČS štát. Svoju prvú predstavu o budúcom spoločnom štáte sformuloval v októbri 1914 v rozhovore s anglickým historikom R. W. Setonom-Watsonom, ktorý na jeho základe vypracoval memorandum pre britskú vládu. V máji 1915 sformuloval Masaryk svoj projekt – Nezávislé Čechy (Independent Bohemia) = plán budúceho ČS štátu.
ČS zahraničný odboj našiel dôležitú oporu Slovákov a Čechov žijúcich v zahraničí – USA, Kanade, Rusku, Švajčiarsku, Francúzsku.

Slovenská liga – zjednocovala Slovákov v USA (napr.: Štefan Osuský, Marko Daxner – vypracoval Memorandum Slovenskej ligy, v ktorom žiadal samourčovacie právo pre Slovákov = prvýkrát bola vyslovená myšlienka, že by sa S mohlo odtrhnúť od R-U). Slovenská liga spolu s Českým národným združením vypracovali dohodu o spoločnom postupe amerických Čechov a Slovákov v boji za národnú slobodu – Clevelandská dohoda (22. – 23. október 1915) – požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili do jedného štátneho celku s úplnou autonómiou Slovenska.
Aktivizovali sa aj Česi a Slováci v Rusku – v marci 1915 založili Zväz československých spolkov v Rusku.

Okrem vedenia SNR v Martine sa vytvorilo na Slovensku ďalšie centrum v Ružomberku, kde pôsobil lekár Vavro Šrobár. V Bratislave pôsobil sociálny demokrat E. Lehocký, v Budapešti ďalší politik Emil Stodola. Do Budapešti dochádzal aj slovenský poslanec na Uhorskom sneme Ferdiš Juriga. Spojenie s Prahou a s tamojším predsedom Českoslovanskej jednoty zabezpečoval Anton Štefánek. Najvýznamnejšie však do vývoja udalostí zasahovala skupina slovenských politikov vo Viedni – Milan Hodža, Kornel Stodola a Ivan Dérer, ktorí udržiavali styky s tajnou organizáciou, pracujúcou za samostatný ČS štát – českou Mafiou (Karol Kramář, Alojz Rašin, Přemysl Šámal), a tiež s českými politikmi dochádzajúcimi do Viedne.
Nový rakúsky cisár sa usiloval upokojiť situáciu v krajine – zvolal Ríšsky snem. Do vyhlásenia, s ktorým mali českí politici na sneme vystúpiť sa dostala aj požiadavka spojenia českých krajín a Slovenska do jedného celku. V situácii všeobecnej politickej radikalizácie bolo aj vyhlásenie Českého zväzu, ktoré predniesol jeho predseda František Staněk na prvom zasadnutí Ríšskeho snemu 30. mája 1917. Požadoval sa v ňom demokratický český štát s pripojením Slovenska.
Priaznivú situáciu po revolúcii v Rusku sa usilovali využiť aj predstavitelia ČS odboja v zahraničí. Dosiahnutie konečného cieľa ČS odboja – samostatného ČS, nebolo možné bez úplnej porážky a likvidácie R-U a Nemecka.

13. júla 1918 sa v Prahe vytvoril revolučný Národný výbor československý ako vrcholný orgán domáceho odboja. Dátum vyhlásenia spoločného štátu sa stanovil na deň R-U kapitulácie.
Vedúca osobnosť ČS odboja – Masaryk – bol od konca apríla 1918 v USA. Dosiahol novú dohodu medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami – Pittsburská dohoda – 30. mája 1918, ktorá hovorila o samostatnom ČS štáte , kde S bude mať autonómne postavenie a ČS štát bude demokratickou republikou.
Najvýznamnejším výsledkom Masarykovej činnosti v USA bolo vypracovanie a uverejnenie Vyhlásenia československej samostatnosti 18. októbra 1918 – Washingtonská deklarácia – tu rozvinul zásady demokracie, pokroku a humanity.
Na rokovaniach v Ženeve, kde delegáciu zahraničného odboja viedol E. Beneš, došlo k definitívnemu programovému zjednoteniu domáceho a zahraničného odboja a utvorila sa československá vláda.
28. októbra 1918 v Prahe Národný výbor prevzal moc a prijal prvý zákon, ktorým bola vyhlásená Československá republika.
30. októbra 1918 bola na porade v Martine oficiálne ustanovená Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa Slovensko pripojilo k samostatnému ČS štátu. Za prvého prezidenta bol zvolený T. G. Masaryk.