Prihovára sa Vám p. farár Štefan Šoka: "Dušičkový čas"

Dušičkový čas

Istý človek mal napísať na kúsok papiera 10 momentov svojho života, ktoré ho najviac zasiahli (zmenili, nasmerovali, poznačili). Nuž, začal písať: ...

Milí čitatelia týchto riadkov, v duchu si aj Vy už možno píšete svojich 10 veľkých dní - okamihov: Deň narodenia? Deň krstu? Prvý deň v škole? Deň uzatvorenia sviatostného manželstva? Dni narodenia Vašich detí? Deň odchodu do dôchodku? A niekto azda napíše: Deň, keď som skoro zomrel? Alebo i žiaľ ťažké a bolestné dni: Smrť svojich rodičov? Smrť dieťaťa? ... manžela, manželky? Ono nás to zmenilo, mení a zmení!

Dni, ktoré teraz prežívame sú dňami tzv. „Dušičkovej oktávy" - dni od 1. do 8. novembra, keď na základe viery v zmŕtvychvstalého Ježiša Krista, môžeme získavať pre našich zomrelých dar odpustkov. Dar, ktorý dáva Pán života. Za normálnych okolností by sme chodievali na cintoríny modliť sa k hrobom svojich drahých. No, ešte predtým by sme pripravili svoje duše sviatostnou svätou spoveďou. Veď im chceme pomôcť do neba.

Tento rok to prežívame inak. Odpustky pre zomrelých môžeme získavať počas celého mesiaca novembra a za pozmenených podmienok. Dokonca aj vtedy, keď sme len doma!

Nech nás k múdrosti týchto dní a k modlitbe za našich zosnulých vedie aj svedectvo filipínskeho kardinála Tangleho. Kedysi pomáhal v ústave Matky Terezy pri ťažko chorých a umierajúcich ľuďoch. Raz sedel pri lôžku mladého muža, čítal a vysvetľoval mu evanjeliu o smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista a tak ho sprevádzal na ceste do večnosti. Priblížil sa k nim iný chorý mladík, stal si k nohám umierajúceho a hovorí mu: Richard, už si na ceste k Ježišovi. Keď prídeš k Nemu, povedz mu, že Ho veľmi milujeme a tešíme sa na Neho. A tiež mu povedz, že milujeme aj teba. Aj my pôjdeme za tebou. Dovidenia, Richard! Kardinál sa pri tých slovách rozplakal a pýtal sa, prečo mu sám nevedel povedať takéto slová. Veď to najkrajšie, čo možno povedať umierajúcemu, je: Budeš navždy s Ježišom.

Človek nestojí nad hrobom, ale stojí pred tajomstvom. Pred tajomstvom kríža a lásky, pred tajomstvom prázdneho hrobu a viery. Premýšľajme o svojom živote. Prosme všemohúceho Boha, aby nám pomáhal robiť náš život dokonalejším a svätejším. A tak aj takýmto spôsobom budeme bližšie nebu i Tomu, ktorý ho pripravil a v ňom kraľuje. Napokon teda aj ten náš posledný okamih tu na tejto zemi a zároveň ten prvý okamih vo večnosti sa zapíše. Hm, a zapíše sa nezmazateľne! Pane, pokorne Ťa prosíme za našich zomrelých, voveď ich do neba. My sa za nich modlíme a Ty im otváraj bránu svojho kráľovstva. Amen.

Štefan Šoka, duchovný otec farnosti