1. Úvod
2. Odpadové hospodárstvo
3. Kompostovanie

Kompostovanie

Kompostéry a kompostovanie v našej obci

Obci Podolie bol schválený nenávratný finančný príspevok z EÚ v celkovej hodnote 100 776 €. Vo verejnom obstarávaní vyhrala firma MEVA s.r.o., ktorá nám dodala 680 ks kompostérov v celkovej hodnote 93 024 €. Kompostéry postupne rozdávame a postupne ich dostanú všetky domácnoti.

Na čo je to dobré?

Jeden z hlavných dôvodov prečo začať kompostovať je aj fakt, že biologicky rozložiteľný odpad tvorí veľkú časť zložiek komunálneho odpadu. Nechceme aby tento druh odpadu končil v popolniciach, pretože ho dokážeme zužitkovať v náš prospech. Tento druh odpadu je síce pre prírodu nezávadný, ale na strane druhej tvorí istú časť váhy vo vašich popolniciach. A keďže platíme za tonáž komunálneho odpadu, tak bude výborné, že dokážeme tento druh odpadu zlikvidovať kompostovaním. Aj týmto spôsobom budeme znižovať množstvo komunálneho odpadu!
Samozrejme nezabúdajme, že treba triediť aj ostatné druhy odpadov- plasty, kovy, papier, sklo, tetrapaky, drevo, .......

Čo je kompostovanie?

Väčšina z nás býva v rodinnom dome, má záhradku a určite spoločne chceme znížiť množstvo odpadu, ktoré vyhadzujeme do kontajnera. Dokážeme získať kvalitné hnojivo a pomôcť tak sebe aj prírode. KOMPOSTOVANIE je jedinečný, jednoduchý a overený spôsob, ako to urobiť!
Kompostovanie je spôsob, ako si môžeme svojpomocne vyrobiť z biologického odpadu kvalitný kompost - organické hnojivo, ktoré je ideálne pre pestovanie rastlín. Pomocou neho vrátime späť do pôdy živiny, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali. Kompostovisko by nemalo chýbať v žiadnej modernej domácnosti!

Čo sa dá kompostovať?

V podstate môžeme kompostovať všetky biologické odpady, ktoré vznikajú v domácnosti, záhrade, na poli alebo pri chove hospodárskych zvierat. Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, ktorú musíme vhodne upraviť (podrviť, posekať, zvlhčiť, atď.) a dobre premiešať.

Z materiálov vhodných na kompostovanie nám môžu pri domácom kompostovaní spôsobiť ťažkosti iba zvyšky varených jedál, mliečne výrobky, mäso, kosti a ryby (lákajú zvieratá, skoro podliehajú skazeniu a potom nepríjemne zapáchajú). Preto ich dávame do kompostu iba v malých množstvách a zmiešavame ich s väčším množstvom suchého savého materiálu. Klíčivosť húževnatých burín a ich semien zničíme, ak ich necháme pred kompostovaním skvasiť v nádobe s vodou. V lete nám na to stačí cca 15 dní (kým sa na okraji nádoby neobjaví pena).

Dusíkaté materiály sú mäkké, zelené a šťavnaté. Sú to najmä zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, zvyšky jedál (okrem mäsa, rýb a mlieka), pokosená tráva, vypletá burina, hnoj a trus, čaj, kávová usadenina, znehodnotené potraviny, zhnité ovocie a zelenina, zvädnuté kvety a pod.

Uhlíkaté materiály sú tvrdé, hnedé a suché. Je to napríklad seno, slama, suché zvyšky z pestovania, konáre, štiepka, hobliny, piliny, lístie, ihličie, kukuričné klasy a stonky, papierové obrúsky a vreckovky, kartón, popol z dreva a pod.

Pravidlá správneho kompostovania!

- Kompostujeme iba upravený (posekaný, podrvený, nalámaný) materiál. Čím je menší, tým sa rýchlejšie rozloží.
- Nazbierané materiály neukladáme do kompostoviska vo vrstvách, ale ich navzájom zmiešavame. Platí, že mäkké, zelené a šťavnaté materiály (dusíkaté) musíme zmiešavať s tvrdými, hnedými a suchými materiálmi (uhlíkatými).
- Uhlíkaté materiály väčšinou vznikajú na záhrade v inom čase (od jesene do jari) ako dusíkaté materiály (od jari do jesene). Preto by sme si ich mali uskladniť a len postupne podľa potreby ich pridávať k vznikajúcim dusíkatým materiálom.
- Počas celého procesu kontrolujeme vlhkosť kompostu.
- Ak stlačíme dobre premiešaný materiál v dlani, nemala by nám spomedzi prstov vytekať voda (max. 2-3 kvapky). Keď dlaň otvoríme, materiál by mal zostať stlačený (nemal by sa rozsypať).Podľa potreby kompost dovlhčíme alebo pridáme suchý savý materiál. Pri vlhčení je vhodné kompost aj prekopať. Zabezpečíme tak prevlhčenie celého kompostu, nielen jeho vrchnej časti.
- Aby kompostovací proces prebiehal správne, musíme zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu (kompostovací proces nesmie smrdieť). To dosiahneme vytvorením dostatočného množstva otvorov na zásobníku a minimálne 1 až 2x ročne prekopávaním (prehadzovaním) kompostu. Prekopávanie výrazne urýchľuje rozklad.
- Ak sme dobre založili kompostovaciu kopu, mala by nám pri dostatku materiálu (0,75 až 1m3) do 1-3 dní vystúpiť jej teplota na 40 až 60 °C. Táto teplota sa môže v komposte udržať niekoľko dní až týždňov. Pri poklese teploty je vhodné kompost prekopať, čím znovu naštartujeme proces rozkladu.
- Kompostovaný materiál môžeme premiešavať s malým množstvom zeminy (nie je to však nevyhnutné). Jej váhový podiel by nemal byť väčší ako 10 %. Zemina obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom; dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia; napomáha pri vzniku stabilnej drobnohrudkovitej zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať aj zápach.
- Po dodržaní vyššie popísaných pravidiel môžeme kompost vyrobiť už za 3 až 6 mesiacov. Ak ich nedodržíme, doba kompostovania sa môže predlžiť na 1 až 2 roky.
- Pred použitím kompost preosejme a nespracované časti vložíme do novej kopy.

K stiahnutiu