12.2°, viac o počasí
O obci
Obecná symbolika
Počiatky obecnej samosprávy
V poslednej tretine 19. stor. sa vykonali výrazné zmeny aj v štruktúre štátnej a verejnej správy. Podľa zákonného článku č.18/1871, ktorý bol v roku 1886 novelizovaný (zák. či. 22/1886), legalizovali právny stav v obciach. Ponechal sa síce zaužívaný spôsob riadenia obce prostredníctvom voleného richtára (starostu), ale prihliadalo sa zároveň na nové spoločenské pomery, ktoré sa začali rozvíjať po zániku feudalizmu v Uhorsku. Vznikli obecné úrady, v ktorých sa uplatňoval určitý stupeň obecnej samosprávy.
Podolie a Korytné boli zaradené do kategórie malých obcí. Obce tejto kategórie vytvárali väčšie celky - obvodné notárske úrady. Za sídlo jedného z obvodných notárskych úradov v okrese Nové Mesto nad Váhom bolo určené Podolie, do ktorého boli začlenené obce Castkovce, Korytné, Očkov a Podolie. Notársky úrad existoval v Podolí už v r. 1897, vtedy bol notárom Vojtech Siťaj (Szyttyay), po ňom od r. 1902 do r. 1918 Ján Gočár.
Pre Podolie a okolité obce bolo dôležitou udalosťou zriadenie pošty dňa 1. januára 1884 v Podolí.
Správa obce a obecné symboly
pečať obce Podolie z r. 1743
V osemnástom storočí môžeme, na základe písomností, sledovať aj vývoj obecnej samosprávy. Richtárov oboch obcí máme doložených už v 16. storočí. V Lešeticiach to bol v roku 1568 richtár Peter Očenáš, v Korytnom v tom istom roku zastával richtársky úrad Vincent Synkovič. Od polovice 18. storočia sa však už aj v našich obciach stretávame s vyspelou obecnou administratívou, keď richtári so svojimi prísažnými produkujú richtárske listiny. Napr. listinu z roku 1748, v ktorej obec objasňuje niektoré záležitosti, týkajúce sa majetkových dielov Juraja Erdôdyho, overili pečaťou a krížikovým podpisom richtár Martin Jankech a prísažní Ján Červeňanský, Ján Pardaj, Martin Žák, Martin Zmrhala, Juraj Uhlík a Mikuláš Máchala. V čase negramotnosti väčšej časti poddanského obyvateľstva sa kládol veľký dôraz na obecnú pečať, ktorá bola najdôležitejším overovacím prostriedkom pri vyhotovovaní richtárskych listín. Pečatný obrazec sa vyberal veľmi starostlivo, pretože svojím obsahom symbolizoval obec. Podolie a Korytné siahli na symboliku s cirkevnou tematikou, ktorá je na Slovensku pomerne rozšírená a za svoj symbol si vybrali patróna farského kostola sv. Juraja. Nemáme vedomosti o tom, či svoju pečať používali aj Lešetice,ale Podolie si pečatidlo dalo vyhotoviť v roku 1743. Je to jemná remeselná práca s vyspelým výtvarným stvárnením svätca na koni bojujúceho s drakom. Je zaujímavé, že obrazec je umiestnený na kruhovom štíte - terči, za ktorým je zobrazený anjel ako jeho nosič a strážca. Kruhopis okolo pečat-ného obrazca znie SIGILLUM * POSSESIONIS * PODOLA * 1743 (Pečať obce Podolie). Odtlačok tohto pečatidla obce sa zachoval na písomnostiach z rokov 1748-1783.
Sv. Juraja, ako sme už naznačili, malo vo svojej pečati aj Korytné. Najstaršia korytnianska pečať, remeselne ani výtvarne nedosahuje úroveň pečate podolskej, ale je najmenej o pol storočie staršia. Je nedatovaná s kruhopisom: SIGILUM PAGI KORITNE (Pečaťdediny Korytné). Obec neskôr používala ešte jedno pečatidlo, na ktorom nechýbal v kruhopise rok vyhotovenia: SIGILLUM PAGI KORITNO 1805. Podolie už od polovice 19. storočia nepoužívalo pečatidlo so sv. Jurajom, ale len nápis ové pečiatky. Na písomnosti z roku 1857 sa zistila pečať s nemeckým nápisom: GEMEINDE PODOLA (Obec Podolie) a obecná listina z roku 1876 bola overená nápisovou pečaťou s textom: KÔZSÉG PODOLA OBEC
Je len samozrejmé, že tvorcovia súčasného erbu Podolia vychádzali z historického symbolu obidvoch obcí. Podoba dnešného erbu Podolia je: v modrom štíte na striebornom koni strieborný rytier s červeným chocholom na -prilbe, ľavicou držiaci zlatú kopiju strieborným hrotom zabodnutú do papule zeleného draka.
Pri overovaní listiny okrem pečate bola samozrejme dôležitá aj prezentácia tých, ktorí stáli na čele obce, teda richtára a prísediacich (prísaž-ných). Administratíva v Podolí bola od polovice 18. stor. pomerne čulá, a tak z richtárskych listín spoznávame mená niekoľkých podolských richtárov: Martin Jankech (1748), Mikuláš Červeňanský (1770), Juro Kubrický (1771; 1777), Jano Straka (1773-74; 1778), Jano Žák (1775), Juro Masarech (1779), Juro Peterka (1780- 81), Juro Janda (1782), Mišo Kubán (1783).
