1. Úvod
2. O obci
3. Základné informácie
4. Poloha

Poloha

PREHĽAD FYZICKOGEOGRAFICKÝCH, GEOLOGICKÝCH A HYDROGEOLOGICKÝCH POMEROV OBCE PODOLIE

Obec Podolie leží 11 km juhozápadne od Nového Mesta nad Váhom na pravej strane až 8 km širokej erózno-akumulačnej doliny Váhu a Dudváhu na seizmickoaktívnom severo-východno-juhozápadnom pozdĺžnom čachtickom tektonickom zlome. Výmera územia obce predstavuje 17,24 km². V r. 1957 bola k Podoliu pripojená obec Korytné. Územie obce Podolie pozostáva z dvoch katastrálnych území, a to z pôvodného k. ú. Podolie a z pripojeného k. ú. Korytné. Zástavba za Podolským potokom v časti medzi cestami oproti ľavej strany štátnej cesty do Nového Mesta n. V. sa nachádza v k. ú. Častkoviec. Zastavaná časť obce (intravilán) leží v n. v. 169-187 m n. m., stred obce je v n. v. 173 m n. m. Barokovo prestavaný gotický katolícky kostol sv. Juraja je v 180 m n. m. a klasicistický Trojičný stĺp v časti Korytné je v 171,5 m n. m. Najnižší bod obce je v juhovýchodnej časti územia v časti Dolné hony v trojhraničí Podolia, Očkova a Pobedima a predstavuje 166 m n. m. Najvyšší bod obce je v severozápadnej časti územia v k. 377 m n. m. na katastrálnom štvorhraničí Podolia, Častkoviec, Hrachovišťa a Krajného. Obec Podolie hraničí na severe s obcami Častkovce a Hrachovište, na západe s obcou Krajné, na juhu s obcami Šípkové a Očkov a na východe s obcou Pobedim. V súčasnosti územnosprávna obec Podolie patrí do okresu Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji.
Podľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenska E. Mazúra a M. Lukniša z r. 1980 obec Podolie leží v severozápadnej časti považského výbežku Podunajskej nížiny, len svojou najzápadnejšou časťou zasahuje do Čachtických Karpát, tvoriacich najsevernejší podcelok Malých Karpát. Krajinná oblasť- Podunajská nížina je súčasťou Malej dunajskej kotliny Západopanónskej panvy v Panónskej panve. Horský krajinný celok Malé Karpaty s podcelkom Čachtické Karpaty je súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti vnútorných Západných Karpát v Západných Karpatoch, tvoriacich časť Karpát. Panónska panva a Karpaty sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy

Z krajinnej oblasti Podunajská nížina do územia obce Podolie zasahujú krajinné podcelky Dolnovážska niva a Trnavská pahorkatina, ktoré sú súčasťou krajinného celku Podunajská pahorkatina.
Dolnovážska niva predstavuje riečnu nivu Váhu a Dudváhu približne od Nového Mesta n. V. po Sered, v rámci nej je vyčlenená Dudvážska mokrad zaberajúca nivu Dudváhu s priľahlými kanálmi od Čachtíc po Podunajskú rovinu. V území obce predstavuje východnú nivnú časť na západe morfologicky vymedzenou pätou terasového stupňa približne v n. v. 170-174 m n. m. Na tomto rozhraní leží aj zastavaná časť obce, pričom jej východná časťje v nive a západná časťna terasovom stupni. Fluviálna rovina má rovinný reliéf s minimálnymi denivelizáciami v rozmedzí n. v. 166-172 m n. m. Vznik mikroreliéfu nivy podmienili procesy kvartérnej aluviálnej akumulácie, je diferencovaný na suché korytá mŕtvych ramien a miernu depresiu (pretekal ňou Dudváh). V nive je vye-rodované koryto povrchového toku Dubová.

Trnavská pahorkatina zasahuje do strednej a takmer do celej západnej časti obce a to jednak Trnavskou tabuľou, ale najmä Podmalokarpatskou pahorkatinou. Reliéf je hladko modelovaný v dôsledku malej geomorfo-logickej odolnosti neogénnych hornín a kvartérnych spraší. Časť tvorená Trnavskou tabuľou predstavuje výrazný terasový stupeň tzv. sídelnej terasy s mohutným sprašovým pokrovom na terasových fluviálnych štrkoch. Na terasovom stupni leží západná časť sídelnej aglomerácie obce Podolie s hlavnou cestnou komunikáciou. Povrch terasy je približne v rozmedzí n. v. 180-200 m n. m. Ide o mierne zvlnené rovinaté územie, rozčlenené dolinami povrchových tokov Podolského a Obuchovského potoka. Podma-lokarpatská pahorkatina tvorí podhorskú časťmedzi Trnavskou tabuľou a Čachtickými Karpatmi. Leží približne v nadmorskej výške 200-300 m n. m. Má typický pahorkatinný reliéf s plochými širokými chrbtami a roztvorenými dolinami Obuchovského i Podolského potoka. Na svahoch dolín i na chrbtoch pozorovať miestami výraznú výmoľovú eróziu. Kopaničiarske osídlenie je v doline Obuchovského potoka (Podolské kopanice, Kôry tnianske kopanice). Zachované sú denundačné zvyšky vrchnopliocénnej rovne, ktoré identifikoval prof. Lukniš. Niekedy nájdeme na nej starý riečny štrk len z kremitých pieskovcov, kremencov, žilného kremeňa a rohovcov, lebo štrk z iných hornín podľahol procesom zvetrávania.

Čachtické Karpaty tvoria morfologicky výraznú hrásť medzi Trnavskou pahorkatinou a Myjavskou pahorkatinou. Do územia oluv v jej naj/á padnejšiej časti zasahujú skupinou Plešivca (484 m n. m.)a budujú územie prevažne v n. v. vyššej ako 300 m n. m. Celkove majú ostro rezaný reliéf na vrchnotriasových karbonátoch nedzovského príkrovu. Kopaničiarske osídlenie je v Ošmeku, ktorý patrí časťou do obce Krajné.

V území obce Podolie ako v skultúrnenej krajine hospodárskou činnosťou ľudí prebieha od nepamäti permanentná antropogénm modelácia prírodného prostredia, ktorá má rôzne formy, najmä sídelné, komunikačné, poľnohospodárske, lesnohospodárske, či ťažobné (nerudné suroviny) a pod., vytvárajúce antropogénny reliéf.
Z pôdnych typov sú v území obce zastúpené najmä lužné pôdy, lužné pôdy glejové a nivné pôdy karbonátové v Dolnovážskej nive, hnedo/eme a ilimerizované pôdy v Trnavskej pahorkatine a najmä rend/.iny i skalné pôdy v Čachtických Karpatoch.
Obec Podolie z klimatického hľadiska patrí do teplej klimatickej oblasti, obvodu teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou (A5). Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje medzi 8,5-9,5 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je medzi 600-650 mm.

Hydrologický podstatná časť územia obce Podolie patrí do povodia Dunaja (4-20), jeho čiastkového povodia 4-20-02, len malá časť územia za čiastkovou hydrologickou rozvodnicou Dudváhu a Váhu patrí do povodia Váhu (4-21), čiastkového povodia 4-21-09. Územie je odvodňované povrchovými tokmi Podolského potoka, Obuchovského potoka, Dudváhu a Dubovej. Možnosť záplav spôsobovaných Dudváhom i Dubovou sa zmenšila vybudovaním Čachtického kanála, ktorý odvádza aj veľké vody z časti povodia Dubovej (a Jablonky) do derivačného kanála Váhu pod hydrocentrálou v Hornej Strede. Prirodzený hydrologický (i hydrogeologický) režim v dolinovej nive Váhu a Dudváhu v podstatnej miere negatívne ovplyvnili hydrotechnické zásahy pri regulácii Váhu i Jablonky. Ich nepriaznivý vplyv má dosah aj do územia obce Podolie v dolinovej nive (Dudváh, Dudvážska mokraď). Pokusy s pestovaním ryže boli neúspešné nielen pre nedostatočné teplotné pomery. Výrazný drenážny vplyv vybudovaného vážskeho drenážneho kanála (jeho priepustných úsekov zarezaných vo fluviálnych štrkoch z kvartéru na styku s nepriepustnými podložnými neogénnymi ílmi) sa prejavuje regionálne čiastkovou zmenou smeru prúdenia podzemnej vody v dolinovej nive, drenážnymi výtokmi kvartérnych vôd i znižovaním hladiny podzemnej vody v dolinovej nive (nutnosť zavlažovania poľnohospodárskych plodín).

Geologické pomery územia obce i jej širšieho okolia sú zložité. Pomerne dobre sú preskúmané viacerými generáciami geológov (D. Štúr, L. Lóczy, D. Andrusov, T. Buday, J. Hanáček, L Vaškovský, V. Ložek, J. Ty-ráček, J. Šajgalík, M. Mišík, M. Maheľ, O. Fusán a i.). Znázornené sú najmä v generálnej geologickej mape (listy Gottwaldov a Bratislava-Wien), takisto v geologickej mape regiónu Myjavská pahorkatina, Brezovské a Čachtické Karpaty. Geologická mapa regiónu Trnavská pahorkatina (zaberajúca aj dolinu Váhu a Dudváhu) je rozpracovaná a bude vydaná v najbližších rokoch.
V území obce vystupujú horninové komplexy druhohôr (mezozoikum), mladších treťohôr (neogén) a štvrtohôr (kvartér).

Mezozoické sekvencie sú vrchnotriasového až spodnojurského veku a tektonicky patria nedzovskému príkrovu. Vystupujú na južnom svahu Salašiek (450 m n. m.) a Veľkého Plešivca (484 m n. m.) severne od Podolských kopaníc a v oblasti Kozinca (327 m n. m.), južne od Korytnianskych kopaníc. Na podstatnej časti ich rozlohy však na ne diskordantne transgredujú egenburské zlepence. Zastúpené sú hlavné dolomity a dachsteinské vápence (vrchný trias) a krinoidové vápence s rohovcami (spodná jura).

Hlavné dolomity (karnnorik), kedysi označované ako nedzovské dolomity, tvoria mohutný horninový komplex v skupine Plešivca, na ktorom sú aj zrúcaniny Čachtického hradu. Sú to svetlosivé a sivé vrstevnaté dolomity s nepravidelnou sieťou puklín, niekedy aj drobivé dolomity. Sú celistvé, prípadne jemnokryštalické, miestami i brekciovité. Hlavne v minulosti sa ťažili na stavebné účely v dvoch lomoch severne a severovýchodne od Ošmeku, v jednom boli dolomity ľahko rozpadnuté na dolomitový štrk, v druhom boli masívne dolomity, skalného charakteru. Dachsteinské vápence (norikrét), ako aj krinoidové vápence s rohovcami (spodný Has) vystupujú len v oblasti Kozinca (327 m n. m.), južne od Korytnianskych kopaníc. Dachteinské vápence sú sivé, hnedosivé, hnedé i ružovkasté, obyčajne masívne, hrubolavicovité a miestami i žltkasté kalové vápence s mangánovými šmuhami a žilkami. Z fosílnych zvyškov boli zistené len foraminifery. Ťažili sa v kameňolome na Kozinci na stavebné účely. Krinoidové vrstevnaté vápence vystupujú v nadloží dachsteinských vápencov, kde sú zastúpené červenými a hrdzavými fáciami s ojedinelými hľúzami rohovcov. Krinoidové vápence majú organodetritickú štruktúru s úlomkami schránok Iamelibranchiátov, brachiopódov a echinodermát. Geologická štruktúra nedzovského príkrovu v skupine Plešivca je výrazne obmedzená pozdĺžnou zlomovou tektonikou lak voči Podunajskej nížine, ako aj voči Myjavskej pahorkatine v doline Jablonky v Hrachovišti i vo Višňovom. Výrazne sa javí aj priečna zlomová tektonika medzi Salaškami a Drieňovicou a z doliny Obuchovského potoka.

Neogénne sekvencie sú spodnomiocénneho až pliocénneho veku, tektonicky patria Podunajskej panve, jej považskému výbežku, novšie označovanému blatnianska depresia (prv piešťanský záliv, či piešťanská priehl-beň). Najstaršie súvrstvie tvoria bazálne karbonátové zlepence s vložkami pieskovcov (egenburg), ktoré miestami majú ílovito-vápnité vložky. Súvrstvie obsahuje bohatú faunu mäkkýšov. Hrúbka súvrstvia je 100-150 m. Ide o bazálne kľačianske zlepence čausianskeho súvrstvia. Egenburské sedimenty sa ťažili, prípadne aj lokálne sa ťažia pre miestne účely v niekoľkých lomoch. Používali sa najčastejšie ako lomový kameň na stavebné a regulačné účely a ako kamenivo na cesty, do betónov i omietok. V menšom lome južne od Korytnianskych kopaníc to boli masívne, prípadne lavicovi-té hrubozrnné zlepence, tmelene vápnitým tmelom, vo viacerých menších jamových štrkovniach na južných svahoch Salašky. Severne od Ošmeku slabo tmelene a pomerne ľahko rozpadavé a kopateľné zlepence, či v lome asi 1 km severozápedne od Podolských kopaníc v menšej nepravidelnej pieskovci pod Veľkým Plešivcom slabo tmelene sivožlté pieskovce a piesky. Súvrstvie bazálnych karbonátových zlepencov egenburgu diskordantne transgreduje na vrchnotriasové a jurské karbonáty nedzovského príkrovu. Po ich vzniku bola morská sedimentácia prerušená až do karpatu. Preto na bazálnych karbonátových zlepencoch egenburgu diskordantne a transgresívne ležia súvrstvia karpatu, ktoré budujú východné svahy Podmalokarpatskej pahorkatiny západne od sídelnej aglomerácie Podolia, včítane doliny Podolského a Obuchovského potoka. Patria lakšárskemu súvrstviu. Priamo súvisia so súvrstviami karpatu viedenskej panvy cez dobrovodskú a jablonickú oblasť. Naspodu sú jablonické zlepence s dobre opracovanými valúnmi. Stratigraficky vyššie je plošne najrozšírenejšie súvrstvie slieňovcov a vápnitých pieskovcov. Ide o pomerne monotónnu fáciu sivých a zelenosivých, do žlta zvetrávajúcich, jemne sľudnatých, piesčitých, lastúrnate odlučných rozpadavých vrstevnatých vápnitých slieňovcov s častými polohami pieskovcov. Hrúbka súvrstvia je 200-300 m. Prof. D. Andrusov podľa výsledkov výskumu v r. 1946 uvádza slojky uhlia so slienitého súvrstvia karpatu západne od Častkoviec v lokalite Kratiny v sprašovom výmole. Išlo len o niekoľko centimetrov hrubé slojky uhlia s maximálnou hrúbkou do 15-20 cm, ktoré sa údajne lokálne ťažilo miestnymi kováčmi, alebo inými obyvateľmi. Dnes je lokalita zasutená a lokalizácia je neistá. Pozdĺžny čachtický zlom tektonicky oddeľuje karpatské súvrstvie od strednomiocénno-pliocénnej výplne považského výbežku podunajskej panvy (blatnianskej depresie), v podloží ktorej sa predpokladajú karboná tové elementy nedzovského príkrovu i nižších tektonických jednotiek.
V blatnianskej depresii v okolí Pobedima je v predneogénnom podloží vy tvorená čiastková depresia presahujúca hĺbku 1000 m, so strmými svahmi najmä zo západu. Tá je vyplnená sedimentmi stredno-vrchnomiocénneho veku (súvrstvia báhonské, vrábeľské, ivánske a beladické) a pliocénneho veku (volkovské a kolárovské súvrstvie).

V obci Podolie tvoria podložie kvartérnych sedimentov Trnavskej tabule a Dolnovážskej nivy, nikde ne vystupujú priamo napovrch terénu. Strednomiocénno-vrchnomiocénne súvrstvia sú v typickom vývoji pre blatniansku depresiu podunajskej panvy. Na nich leží pliocénne volkovské a kolárovské súvrstvie. Volkovské súvrstvie (dák, podľa rímskej provincie Dácia) leží so skrytou diskordanciou na beladickom súvrství. Zakryté je kolárovským sú vrstvím alebo kvartérnymi sedimentami. Súvrstvie je tvorené pestrofarebnými ílmi, v ktorých sú vrstvy a vrstvičky pieskov a štrkov. Vzniklo v sladkovodnom prostredí. Kolárovské súvrstvie (román) je tvorené prevažne pieskami a štrkmi. Vzniklo v riečno-jazernom prostredí. Leží skryto diskordantne na volkovskom súvrství a je zakryté sedimentmi fluviálneho kvartéru dolinovej nivy Váhu a Dudváhu.
Kvartérne sedimenty (pleistocén-holocén) tvoria fluviálne sedimenty dolinových nív a terás, eolické (vetrom naviate) sedimenty, deluviálne, eluviálno-deluviálne sedimenty a antropogénne sedimenty. Fluviálne se-dimenty tvoria výplň dolinovej nivy Váhu a Dudváhu, ale aj dolinovej nivy Podolského a Obuchovského potoka. V dolinovej nive Váhu a Dud-váhu ich tvoria prevažne štrky a piesčité štrky o hrúbke 7-9 m s 1-3 m hrubou vrstvou nivných hlín v ich nadloží. V dolinových nivách ľodolského a Obuchovského potoka je hrúbka fluviálnych sedimentov väčšiinou do 5 m, pričom štrky sú pomerne zahlinené. Fluviálne šírky nízkej terasy sú piesčité a hrubozrnné, ich hrúbka je prevažne 6-7 cm. V Ich nadloží vystupuje hrubá vrstva spraší, sprašových hlín i diluviálnych hlín do I5 m. Eolické sedimenty tvoria spraše a sprašové hliny, ktoré sú rozšírené najmä na nízkej terase, ale aj na priľahlých neogénnych svahoch Podmalokar-patskej pahorkatiny. Spraše majú svetložlté, prípadne hnedé zafarbenie, charakteristická je pre ne zdanlivá nevrstevnatosť s typickou stlpcovitou odlučnosťou. Pri tvorbe spraší rozhodujúcu úlohu zohrala činnosť vetra. Spraše sú pomerne vápnité, často sa v nich nachádzajú vápnité konkrécie (cicváry). Sprašové hliny sú len málo vápnité, alebo sú úplne odvápnené. Spraše i sprašové hliny sú vhodné na tehliarsku výrobu, v minulosti tu bola menšia tehelňa. Na základe geologického prieskumu bola vyčlenená prognózna plocha zdrojov spraší ako stavebných (tehliarskych ) surovín Častkovce, Vŕbové. V Častkovciach v lokalite Krtiny sa uskutočnil aj podrobnejší geologicko-ložiskový prieskum. Morfologická pozícia spraší na nízkej terase vo vzťahu k dolinovej nive Váhu a Dudváhu bola jedným z faktorov osídlenia v minulosti, o čom svedčia archeologické náleziská tak v Podolí ako aj v priľahlom Očkove.

Unikátny nález alabastrovej vázy (3. storočie) ako popolnice, či urny, importovanej zo Stredomoria do barbarika, v rozsiahlom barbarskom pohrebisku z neskorej rímskej doby v priľahlom Očkove, môže dokumentovaťblízkosťpravdepodobnej odbočky Jantárovej cesty, vedúcej od Carnunta a devínskej brány (Porta hungarica) popod juhovýchodné svahy Malých Karpát, pozdĺž Dudváhu (terajší Očkov i Podolie oproti), popri dnešných Čachticiach do Laugaricia a ďalej cez Vlársky priesmyk s pripojením na jej hlavnú trať na moravskej strane. Deluviálne sedimenty tvoria prevažne piesčito-hlinité svahoviny a sutiny s hrúbkou do 1-3 m. Hlinito-kamenité eluviálno-deluviálne sedimenty (zvetralinový plášť) s hrúbkami väčšími ako 1 m sa zachovali na mieste svojho vzniku len na plochých chrbtoch svahov, sedlách a miernych depresiách. Antropogénne sedimenty tvoria súčasné i fosílne (pochované) navážky, skládky odpadov a haldy.
Hydrogeologické pomery územie obce, sú okrem iných faktorov, podmienené geologickými i tektonickými pomermi. Územie obce i jej širšie okolie je dobre hydrogeologický preskúmané (A. Porubský, E. Kullman, P. Malík, D. Jalč, E. Fatúlová a i.), pričom boli zostavené viaceré hydrogeologické mapy (mierka 1 : 200 000 a 1 : 50 000). So zostavením hydrogeologickej mapy regiónu Trnavská pahorkatina, kde je aj podstatná časť územia obce Podolie, sa uvažuje po r. 2012. Do územia obce Podolie zasahujú viaceré hydrogeologické rajóny, a to: M 045 Mezozoikum Čachtických Karpát a Čachtického Bielokarpatského predhoria, Q 048 Kvartér Váhu v Podunajskej nížine severne od čiary Šaľa - Galanta a N 049 Neogén Trnavskej pahorkatiny.
Na základe geologickej stavby možno v území obce i v širšom okolí vyčleniť niekoľko hydrogeologických celkov, a to hydrogeologický celok mezozoika, hydrogeologický celok neogénu a hydrogeologický celok kvartéru.

Hydrogeologický celok mezozoika je zastúpený len v nedzovskom príkrove a je tvorený hlavnými dolomitmi a dachsteinskými vápencami vrchného triasu, vyznačujúcimi sa dobrou puklinovou priepustnosťou a dobrým zvodnením, a krinoidovými vápencami spodnej jury s puklinovou priepustnosťou a malým zvodnením. Vrchnotriasové karbonáty sú súčasťou jednotnej zvodnenej hydrogeologickej štruktúry triasových karbonátov nedzovského príkrovu Čachtických Karpát (Štvrtok nad Váhom, Trenčianske Bohuslavice, Nové Mesto nad Váhom, Čachtice - prameň Teplička i skryté prestupy podzemných vôd do Jablonky, či kvartérnych i neogénnych fluviálnych štrkov). Hydrogeologické výskumy dokumentovali, že krasovo - puklinové podzemné vody v hydrogeologickej štruktúre tvoria jednotnú hydrogeologickú podzemnú nádrž (rezervoár) podzemných vôd. V území obce Podolie, ani v priľahlom území sa vrchnotriasové karbonáty hydrogeologickej štruktúry v skupine Plešivca hydrogeologický na povrchu významnejšie neprejavujú. Vzhľadom na ich morfologickú a štruktúrnohydrogeologickú pozíciu tvoria infiltračnú oblasť (navyše plošne rozšírenú o nadložné egenburské zlepence) pre tvorbu a dopĺňanie podzemných vôd hydrogeologickej štruktúry tak obyčajných, ako aj termálnych .
V hydrogeologickom albu neogénu egenburské karbonátové zlepence (kľačianske zlepence bázy čausianskeho súvrstvia) sa vyznačujú dobrou puklinovou priespustnosťou, ležia na hlavných dolomitoch nedzevského príkrovu, s ktorými hydraulicky vytvárajú jeden celok pre infiltráciu zrážkových vôd. V lakšárskom súvrství sa jablonieké zlepence vyznačujú puklinovou priepustnosťou, pre malé povrchové rozlohy sa však významnejšie hydrogeologický neprejavujú.

Plošne rozšírenejšie suvrstvie slieňovcov s polohami vápnitých pieskovcov sa vyznačuje veľmi malou puklinovou priespustnosťou, väčšinou je však nepriepustné a regionálne má charakter hydrogeologického izolátora. V stredno-vrchnomiocén-nych súvrstviach v blatnianskej depresii podunajskej panvy tvoria vrstvy pieskov a štrkov hydrogeologické kolektory s pérovou priepustnosťou a vrstvy pieskovcov a zlepencov hydrogeologické kolektory s puklinovou priespustnosťou a s napätou hladinou podzemnej vody. ílové, ílovcové a slieňovcové vrstvy sú nepriepustné, majúce charakter hydrogeologického izolátora. Vo volkovskom súvrství v pestrých íloch sú hydrogeologickými kolektormi vrstvy a vrstvičky štrkov a pieskov s pérovou priepustnosťou a napätou hladinou podzemnej vody. Ich výdatnosťje väčšinou medzi
1-3 1. s^-1. Hydrogeologický je významné kolárovské suvrstvie pieskov a štrkov, ležiacich na nepriepustných íloch volkovského súvrstvia. V území medzi Novým Mestom n. V. - Podolím - Pobedimom sú zvodnené piesky a štr-ky kolárovského súvrstvia uložené priamo pod kvartérnymi fluviálnymi štrkmi dolinovej nivy Váhu a Dudváhu a tvoria spolu jeden zvodnený horizont, miestami s hrúbkou 40-80m, ktorý je hydrogeologický veľmi významný, výdatnosť jednotlivých vrtov dosahuje až 30-60 1. s^-1, podzemnej vody. V okolí Čachtíc a Nového Mesta n. V. sa tento zvodnený horizont dopĺňa skrytým prestupom z krasového masívu triasových karbonátov Čachtického krasu a z hydrogeologickej nádrže fľuviálnych štrkov. Podľa A. Porubského môže exploatovať až 300 1. s"^-1podzemnej vody.

V hydrogeologickom celku kvartéru sú hydrogeologický najvýznamnejšie fluviálne štrky a piesčité štrky dnovej výplne dolinovej nivy, ktoré tvoria významný hydrogeologický kolektor s pérovou priepustnosťou a dobrým až veľkým zvodnením. Výdatnosť jednotlivých vrtov dosahuje až 20-30 1. s^-1 podzemnej vody, tam, kde štrky tvoria jeden hydrogeologický kolektor s pliocénnymi kolárovskými vrstvami, až 30-60 I. s^-1 podzemnej vody. Z hľadiska využitia podzemnej vody na pilné účely sú často nepriaznivé obsahy dusičnanov, ale aj železa a mangánu, Čo vyplýva z poľnohospodárskeho znečisťovania i z prírodných podmienok tvorby štrkov a pieskov. Podzemné vody v hydrogeologickom kolektore štrkov a pieskov sú v hydraulickej spojitosti s vodami povrchových tokov, ktorými sú v prírodných podmienkach významne dopĺňané. Hydrogeologicky sú významné aj terasové štrky nízkej terasy, nadzemné vody ktorých sú väčšinou dopĺňané len infiltrovanými zrážkovými vodami. Výdatnosť jednotlivých vrtov je väčšinou medzi 5-10 1. s^-1 podzemnej vody, ktorá kvalitatívne, vo väčšine prípadov, vyhovuje požiadavkám na pitnú vodu. Ostatné kvartérne sedimenty z hydrogeologického hľadiska nemajú podstatnejší význam.

V území obce Podolie v dolinovej nive Váhu a Dudváhu, ale aj v terasovom stupni nízkej terasy bolo realizovaných niekoľko významných hydrogeologických vrtov.
Hydrogeologický vrt HV-210 hlboký 60 m bol realizovaný v r. 1970 (D. Jalč) v blízkosti hranice s Pobedimom. V časti Od pobedimského pri poľnohospodárskom objekte a ceste z Pobedima je lokalizovaný vrt štátnej pozorovacej siete č. 148, realizovaný v r. 1961 (M. Ríha), hlboký 13 m. V dolinovej nive bol realizovaný aj další vrt HV-221 v r. 1970 (D. Jalč) v severnej časti obce, cca 400 m východne od kostola sv. Juraja, hlboký 12 m. Podzemná voda vyhovovala kritériám na pitnú vodu, obsah dusičnanov (50 mg. 1. s^-1) bol však limitný.

Na terasovom stupni boli vykonané dva hydrogeologické vrty. V r. 1962 Ing. K. Točík realizoval prieskumný studňový vrt pre základnú školu hlboký 19,1 m s perforáciou v 13,4-18,8 m. Hladina podzemnej vody bola zistená v 10,65 m.
Pre zabezpečenie vodárenského zdroja podzemnej vody obecného vodovodu v Podolí bol v r. 1983 v časti Kráčiny, severne do miestneho ihriska, realizovaný hydrogeologický vrt HGN-3, hlboký 24 m (M. Némethyová). Podzemná voda z hľadiska fyzikálnych a chemických ukazovateľov vyhovovala požiadavkám na pitnú vodu.
Pre vybudovanie obecného vodovodu v Podolí, ktorý by pitnou a úžitkovou vodou zásoboval Podolie i susedný Očkov, sa v r. 1994 uvažovalo využiť ako vodárenské zdroje podzemnej vody vrty HGN-3. Zemný vodojem 2x250 m3 sa projektoval v oblasti Trnkové.
V krátkom prehľade je podaná základná charakteristika fyzickogeo-grafických, geologických a hydrogeologických pomerov územia obce Podolie. Podrobnejšie údaje je možné získať v publikovanej i nepublikovanej literatúre a archívnych fondoch.